Zubné pasty

Zubná pasta sa používa spolu so zubnou kefkou nielen z kozmetických a estetických dôvodov, ale taktiež preto, že látky v nej obsiahnuté môžu pomôcť zlepšiť zdravie zubov a ústnej dutiny. Od svojho prvého uvedenia prešlo zloženie zubných pást svojím historickým vývojom – od prípravkov obsahujúcich rozdrvené škrupiny, dobytčie kopytá či popol, teda od veľmi abrazívnych, zapáchajúcich a veľmi drahých a nedostupných prostriedkov až po dnešné komplexné výrobky, ktoré obsahujú napríklad aj 20 rôznych zložiek. Zubným pastám ako takým predchádzali dentálne prášky, za ktorých výrobu a prípravu boli zodpovední dentisti a lekárnici. V 19. storočí sa do týchto produktov začali pridávať zložky, ktoré umožnili prášok premeniť na konzistenciu pasty, zabraňovať jej vysychaniu a zlepšiť jej chuť. Komerčnú výrobu zubných pást v mäsovom meradle rozbehla v roku 1873 firma Colgate & Co.

A ako sa zloženie pást vyvíjalo v priebehu ostatného storočia? Smerom k nižšej abrazivite (hrubosti), vyššej dostupnosti fluoridov, schopnosti odstraňovať škvrny zo skloviny zubov a lepšiemu pocitu sviežosti po ich použití. Vďaka účinným látkam (aktívnym ingredienciám) dnes zubné pasty prispievajú k prevencii zubného kazu, redukcii zubného povlaku, zubného kameňa a zápalu ďasien. Taktiež môžu chrániť naše zuby pred stratou skloviny z dôvodu konzumácie nebezpečne kyslých nápojov a potravín (erózia zubnej skloviny) či riešia citlivé zuby, ktoré nás vďaka bolesti dovedú občas pekne potrápiť. Prispievajú k odstraňovaniu škvŕn z povrchu zubov a pomáhajú udržať ich svetlejší odtieň.

Čo vlastne obsahuje zubná pasta?

Zubné pasty sa vyrábajú vo forme pasty alebo gélu a svojím zložením ide o pomerne komplexné prípravky. Zubná pasta by mala plniť najmä dve hlavné úlohy:

  • terapeutický – napomáha spolu s čistením zubnou kefkou mechanickému odstraňovaniu zubného plaku, remineralizácii zubnej skloviny pomocou fluoridov, aplikácii účinných látok (napr. Hypersenzitivita dentinu, erózia, halitóza, obmedzenie vitality baktérií a tvorby plaku).
  • Kozmetický – leštenie povrchu zubov, odstraňovanie nežiadúceho sfarbenia zubov, osvieženie dychu.

Z hľadiska ústnej starostlivosti sú dôležité účinné látky, ktoré zubná pasta obsahuje. Tie zohrávajú svoju rolu najmä v prevencii najčastejších ochorení dutiny ústnej. Podľa obsahu účinných látok sú často aj pasty delené do jednotlivých skupín podľa príslušného pôsobenia – teda napr. Pasty na ochranu pred zubným kazom, ochranu pred zápalom ďasien, citlivosťou zobov alebo zápachom z úst. Pre podrobnejšie rozdelenie si prečítajte článok – Rozdelenie zubných pást podľa indikácie.

Značnú časť objemu zubných pást tvoria pomocné látky, vďaka ktorým majú zubné pasty svoju chuť, vôňu, farbu a textúru. Pomocné abrazívne látky pomáhajú odstrániť zvyšky potravy, leštiť povrch zubov a odstraňovať zafarbenie, ktoré sa na zuboch prichycuje napr. po konzumácii kávy, čierneho čaju, červeného vína či vdychovaní tabakového dymu. Na to, aby zubná pasta v tube nevyschla a nerozdelila sa na tuhú a kvapalnú časť, slúžia zvlhčujúce zložky a stabilizátory suspenzií (napr. sorbitol či glycerín). Účinok zubnej pasty pri čistení zubov zvyšujú penidlá, ktoré zároveň môžu rozpúšťať aromatické prísady v zubnej paste. Niektoré látky sú potom zastúpené len vo veľmi nízkej koncentrácii ako napr. konzervanty, ktoré zabraňujú množeniu mikróbov v paste po otvorení tuby. Zubné pasty mávajú rôznu farbu (obsahujú farbivá) a taktiež voňajú (môžu obsahovať napr. éterické oleje či zahustené ovocné šťavy). Sladšia príchuť zubnej pasty je dosiahnutá použitím umelého sladidla alebo xylitolu.

Na každej zubnej paste musí byť uvedené zloženie. Nájdeme ho za slovom „Ingredients“ a jednotlivé látky sú uvedené v poradí, v ktorom sú zastúpené čo do množstva.

Väčšina zubných pást je regulovaná ako kozmetický prípravok – z hľadiska zákona je sledovaná najmä ich bezpečnosť pri používaní a bezpečnosť ich zložiek. Niektoré zubné pasty sú registrované ako zdravotnícka pomôcka, kde kontrolným a registračným orgánom je Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠUKL) a môžu mať liečivé účinky, ktoré musia byť overené klinickou skúškou alebo vedeckou rešeršou.