Zápal ďasien nie je citlivosť zubov

Ako rozlíšiť citlivosť zubov a zápal ďasien? Citlivosť zubov sa často prejavuje ostrou dočasnou bolesťou zubov. Táto citlivosť sa väčšinou vyskytuje pri jedle alebo pití kyslých jedál a nápojov, ako sú sýtené nápoje, citrusové plody a víno. Po konzumácii kyslého sa odporúča napiť sa vody, aby došlo k vyrovnaniu hladiny pH v ústach. Ďalej môže ísť o citlivosť na termický podnet napríklad pri konzumácii studených nápojov a pokrmov. Dôvodom tejto citlivosti býva mechanicky či chemicky opotrebovaná zubná sklovina alebo odhalený zubný krčok. Medzi ďalšie príčiny môže patriť prasknutý či inak poškodený zub alebo odštipnutá výplň. Bruxizmus, alebo nočné zatínanie či tzv. škrípanie zubami môže tiež viesť k citlivosti zubov. Pokiaľ vás trápia citlivé zuby, navštívte svojho zubného lekára, ktorý vám pomôže identifikovať príčiny bolesti zubov. V závislosti od okolností vám môže odporučiť napr. desenzibilizujúcu zubnú pastu či špeciálne zubné gély pre zvýšenie odolnosti zubnej skloviny, a tým zmiernenie citlivosti zubov. 

Oproti tomu gingivitída, zápalové ochorenie ďasna, je častá a mierna forma ochorenia ďasien. Gingivitída patrí medzi najčastejšie chronické ochorenia v ľudskej populácii. Zdravé ďasná sú pevné, bledoružové, vyplňujú medzizubné priestory a tesne priliehajú k zubom. Pri dotyku zdravé ďasno nekrváca a na zuboch nie je viditeľný povlak. Zápal ďasien sa prejavuje podráždením, začervenaním a opuchom. Ďasná môžu krvácať pri dotyku či podráždení, niekedy môžu byť aj bolestivé, často pevne neobklopujú zubný krčok a odďaľujú sa od neho. V neposlednom rade zápal sprevádza aj zápach z úst. Najčastejšou príčinou zapálených ďasien je mikrobiálny zubný povlak. Ide o tenký biofilm, ktorý sa vyskytuje najmä pri prechode zuba a ďasna. Povlak je možné jednoducho detegovať jazykom, keď ním prejdete zuby, môžete cítiť „chlpatý“ povrch. 

Mikrobiálny povlak na zubnom povrchu býva často zreteľný ako biela vrstva, ktorú je možné jednoducho zotrieť zubnou kefkou. Povlak obsahuje baktérie, ktoré spracovávajú cukry a kyseliny prijaté v potrave, a dochádza k ich nahromadeniu v povlaku. Pri dlhodobom pretrvávaní a hromadení povlaku, a tým pri zvyšujúcom sa počte baktérií, dochádza k produkcii toxických látok a vyvolaniu zápalu. Proti baktériám prítomným v povlaku nastupujú obranné mechanizmy. Pri zápale dochádza k zvýšeniu množstva krvných buniek a tvorbe edému (opuchu). Zhrubnutie gingívy je v prvom rade spôsobené rozšírením (vazodilatáciou) ciev, a tým zvýšením ich priepustnosti. Pri nedostatočnom odstraňovaní začína povlak mineralizovať a tvorí sa z neho tvrdý zubný kameň. Všeobecne gingivitída spočiatku nespôsobuje žiadne bolesti a počiatočné príznaky sa zvyknú prehliadať. Z tohto dôvodu dochádza k vyhľadaniu lekára až v neskoršej fáze ochorenia, keď môžu byť už nevratne napadnuté okolité štruktúry zuba ako je predovšetkým alveolárna kosť. 

Pri dlhodobom pôsobení bakteriálneho povlaku a kameňa najmä pod okrajom ďasien majú baktérie možnosť prenikať pozdĺž koreňa zuba do hlbších častí parodontu. Neliečený zápal ďasien vedie k vážnejšiemu ochoreniu nazývanému parodontitída (ľudovo paradentóza). Parodontitída sa často objavuje vo vlnách: aktívna fáza, keď dochádza k deštrukcii tkanív, rozpúšťaniu kosti, krvácaniu, výtoku hnisu, a neaktívna fáza, keď sa príznaky upokoja a ochorenie stagnuje. Pokiaľ sa parodontitída nelieči, vplyvom zápalu sa zub začne hýbať (kývať), kde konečným dôsledkom môže byť vypadnutie zuba alebo jeho nevyhnutné odstránenie (vytrhnutie) zubným lekárom. Parodontitída sama nezmizne, je nutné odstrániť základnú príčinu vzniku, a to je povlak a zubný kameň. Čím skôr sa začne s liečbou, tým je väčšia šanca na zastavenie a stabilizáciu poškodení spôsobených zápalom. 

Jedným zo spôsobov, ako zistiť a liečiť ochorenie ďasien, je zubná prehliadka a dentálna hygiena. Zubní lekári obvykle diagnostikujú zápal ďasien na základe zdravotnej anamnézy a vyšetrenia

zubov, ďasien a jazyka. Stomatológ hľadá známky krvácania, zubného kameňa, ustupujúcich ďasien a skúša kývanie zubov. Medzi časté metódy stanovenia diagnózy sa tiež radí meranie hĺbky priestoru medzi ďasnom a zubom. Toto vyšetrenie prebieha tak, že sa vloží tenká zubná sonda vedľa zuba pod líniu ďasna do tzv. ďasňového žliabku, obvykle na niekoľkých miestach okolo zuba. Pri zdravých ďasnách je nameraná hĺbka obvykle medzi 1 a 3 milimetrami. Hodnota väčšia ako 4 milimetre už môže naznačovať ochorenie ďasien. Ďalšou metódou stanovenia ochorenia ďasien je zhotovenie röntgenovej snímky, aby sa zistilo, či nedošlo k narušeniu kostného tkaniva okolo zuba. 

Medzi faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko gingivitídy a parodontitídy, patria zlé zvyky ústnej hygieny, fajčenie alebo žuvanie tabaku, vyšší vek, suché ústa, zlá výživa, vrátane nedostatku vitamínu C, stavy, ktoré znižujú imunitu, niektoré lieky, hormonálne zmeny, ako je napríklad tehotenstvo, menštruačný cyklus alebo užívanie antikoncepčných piluliek, genetika, určité vírusové a hubové infekcie. 

Hlavnou príčinou vzniku gingivitídy je však nedostatočná ústna hygiena. Neefektívne odstraňovanie zubného povlaku a absencia pravidelného používania medzizubných pomôcok vedie k vzniku zápalu. Povlaku sa môžete zbaviť ľahko správnym čistením zubov. Inými slovami, dobrá ústna hygiena zníži rapídne riziko zápalu ďasien a vzniku parodontitídy. 

Tak pri citlivosti zubov, ako aj pri zápale ďasien je dôležité dodržiavať správnu ústnu hygienu, t. j. aspoň 2× denne čistiť zuby vhodnou technikou jemnou kefkou a používať medzizubné pomôcky. Pokiaľ potrebujete pomôcť s výberom správnych medzizubných pomôcok a naučiť sa pre vás vhodnou technikou čistenia zubov, obráťte sa na svoju dentálnu hygieničku či svojho dentálneho hygienika. Nezabúdajte, že pravidelné návštevy zubného lekára a absolvovaní profesionálnej dentálnej hygieny vám pomôže predchádzať ochorením dutiny ústnej

Bc. Helena Kykalová, DiS. 

Mohlo by sa vám tiež páčiť