Obyčajné amalgámové plomby končia. Prečo?

Rozhodnutie EÚ zmenila predpisy pre používanie ortuti nielen v priemysle, ale aj v stomatológii. Cieľom zmeny európskej legislatívy je postupne ukončiť používanie amalgámových výplní do roku 2030 úplne. Vo vyspelých krajinách je zrejmý absolútny ústup od zastaraného amalgámu smerom k estetickým a bezpečnejším materiálom.

Téma, ako nahradiť viac ako stopäťdesiat rokov používanú zliatinu medi, cínu, striebra a ortuti, vzbudzuje veľmi veľa emócií a protichodných názorov. V ČR majú pacienti nárok, aby im zdravotná poisťovňa jeden variant výplne plne hradila. Zubní lekári dlhodobo volajú po tom, aby poisťovne zubné výplne nepreplácali, peniaze majú ísť skôr na prevenciu.

Od 1.7. 2018 platí zákaz zhotovovať strieborné amalgámové výplne na dočasné zuby, deťom do 15 rokov, a tehotným alebo dojčiacim ženám. Týmto zraniteľným skupinám sa budú plne hradiť cementové skloionomérne výplne. Tie majú ale nižšiu životnosť a budú sa musieť častejšie prerábať, pretože sa jedná o dlhodobo provizórny materiál, ktorý sa "obdiera". Pri dojčiacich matkách je to materiál, ktorý na niekoľko rokov preklenie čas, než zase budú môcť mať amalgám. Len v prípade, kedy použitie takého materiálu nie je zo zdravotných dôvodov možné, možno použiť (a je hradený) dózovaný amalgám.

Dózovaný verzus nedózovaný amalgám 

Od 1.1. 2019 nesmú zubní lekári používať nedózovaný amalgám, miešaný priamo v ordinácii. Dospelým je stále možné aplikovať dózovaný (čiže kapsľový) amalgám, ktorý sa dodáva v podobe malého „vajíčka", ktoré má už od výrobcu v jednej komore presne zváženú dávku ortuti a v druhej komore zodpovedajúcu dávku kovového prášku. Vďaka tomu je minimalizovaná manipulácia stomatologického personálu s prchavou ortuťou. Kapsľový amalgám zaisťuje optimálne podmienky pre prípravu kvalitného amalgámu na zubnú výplň, ktorá je mechanicky odolnejšia a oveľa menej podlieha oxidácii (černeniu) v ústach než ručne pripravovaný amalgám.

Škodí či neškodí nám amalgám? 

Oficiálna medicína stále vyhlasuje, že vplyv amalgámových výplní na zdravie človeka je minimálny – zástancovia alternatívnej medicíny naopak tvrdia, že vplyv amalgámu na vznik niektorých chronických chorobných stavov a nejasných zdravotných problémov je prinajmenšom nezanedbateľný.

Za dôvod jeho postupného vymiznutia zo zubárskych ordinácií bolo nejakú dobu mylne považované zdravotné riziko pre pacientov, tá pravá príčina tkvie však skôr v ekológii. Keď človek zomrie a jeho telo je spálené v krematóriu, ortuť z amalgámových výplní sa uvoľňuje do životného prostredia. Zubné ordinácie používajú tzv. odlučovače amalgámu, ktoré sa snažia separovať malé častice odvrtávaných amalgámových výplní z odpadových vôd priamo v zubných súpravách.

Štúdia z roku 2002 odhadovala, že v Európskej únii sa za rok spotrebuje 70 ton ortuti na amalgámové výplne, v ČR je to 5,8 ton. Novšie odhady z roku 2012 počítajú v celej EÚ so spotrebou 55-95 ton ročne. Z krajín Európskej únie je Česká republika na 5. mieste v množstve jej použitia pre dentálny amalgám (odhad: 3,6 ton ortuti za rok). V emisiách z krematórií v EÚ je potom ČR na 4. mieste. (Zdroj 

BIO Intelligence Service (2012): Study on the potential for reducing mercury pollution from dental amalgam and batteries. Final report prepared for the European Commission – DG ENV. 246 p.)

Ortuť z dentálneho amalgámu kontaminuje rôznymi cestami životné prostredie, dostáva sa do živých organizmov, a to najmä do rýb a významne prispieva k celkovému znečisteniu. Zvýšenému množstvu ortuti sú vystavení zubní lekári a ich asistentky a pracovníci v priemysle, ktorý ortuť spracováva, a to od výrobcov, po pracovníkov v odpadovom hospodárstve. Len zdanlivo sú zubné výplne z amalgámu lacnejšie ako z iných materiálov. Al započítame do ceny výplni z amalgámu všetky náklady vrátane tých na elimináciu ortuti zo životného prostredia, potom je jednoznačne amalgám drahším riešením než používanie alternatívnych zubných výplní. Prevencia znečistenia je vždy lacnejšia, bezpečnejšia a menej náročnejšia než odstraňovanie následkov.

Ako si dobre vybrať vhodný alternatívny výplňový materiál?

1. skloionomérne výplne, teda prášok s jemne mletým kremičitým sklom a s hliníkom, vápnikom a fluórom - menej kvalitné, dochádza k ich postupnému opotrebovaniu a bude ich treba častejšie opravovať
2. fotokompozitné výplne – najvyššia estetika, na nepoznanie "skoro ako vlastný zub“
3. samopolymerujúca biela živica (jednofarebný materiál, ktorý nie je možné vrstviť a dosiahnuť dokonalú estetiku)
4. veľké mechanicky odolné výplne - keramické inleje (nepriame výplne zhotovené napríklad CAD/CAM frézou alebo v zubnom laboratóriu mimo úst)

Kritériá pre zvolenie správnej zubnej výplne sú vek, veľkosť a miesto defektu, zdravotný stav pacienta a v neposlednom rade jeho schopnosť dbať o zubnú hygienu. Záleží nepochybne tiež na tom, čo si môže z hľadiska financií dovoliť. Svoju úlohu hrá samozrejme aj skúsenosť, vybavenie a zručnosť konkrétneho zubného lekára.

Hoci amalgám nie je tou najlepšou voľbou z estetického hľadiska a zvyčajne si ním nechávame opravovať skôr zadnú časť chrupu, má bezpochyby množstvo výhod – je mechanicky odolný a nevadí mu ani nie veľmi dôsledná zubná hygiena zo strany pacienta. Jeho najväčšou prednosťou potom zostáva fakt, že je hradený zdravotnou poisťovňou. Podľa údajov Českej stomatologickej komory sa každý rok v Česku zhotoví 6,5 milióna amalgámových plomb. Zdravotné poisťovne potom za ne zaplatia viac ako 1,5 miliardy korún. Amalgám je lacný, trvanlivý, a ak je výplň dobre vytvorená, znesie aj veľkú záťaž. Na druhej strane v zube drží len mechanicky a vzhľadom k šedej až čiernej farbe, ktorú po čase používania pôvodne strieborná plomba získa, nevyzerá veľmi esteticky.

MUDr. Karel Ingriš

Zdroj foto: MUDr. Milan Tomka, PhD.